 |
|
O EXPEDÍCII
Ešte ani nezačala expedícia a už tu máme kľúčové miesto výstupu. Vložím bankovú kartu do bankomatu, chvíľu nedýcham a potom... nič. Volám Gabovi, čo nového na štande. Nič. Pár týždňov pred odchodom na ďalšiu expedíciu a náš účet stále zíva prázdnotou. Treba zaplatiť permit, letenky, zálohu. Jednoducho povedané, naše manažérske schopnosti tentokrát zlyhali. Aj keď je pravda, že nepoznám expedíciu, ktorá by odišla s tým, že by mala dostatok peňazí.
Avšak okrem finančne náročných expedícií, akou by bol aj Gašerbrum IV, sú tiež expedície, ktoré sa dajú otočiť za polovičný rozpočet. A sem sme sa zaradili my. Náš cieľ však ostal nezmenený. Liezť alpským štýlom v tých najväčších stenách.
Keď sme minulý rok s Gabom liezli na Trangu, oproti nám liezla partia na Uli Biaho. Na štvrtý deň nášho lezenia začalo snežiť a partia oproti nám sledovala, či budeme zostupovať alebo nie. Nezostupovali sme. Bivakovali sme a pamätám sa, ako sme sa pozerali na stenu, ktorá bola oveľa strmšia ako tá naša a navyše plná ľadu. Vtedy sme boli radi, že sme na Trangu a nie v tej mraziarni naproti. Na ďalší deň chalani z Uli Biaha zostúpili a radšej zmenili plány. Dole v B.C. potom rozprávali o niečom hroznom, šialenom, mixovo-ľadovom a nejakých lavínkach. Boli to blázni...
Celú stenu je najlepšie vidieť zo Shipton B.C. Keďže sme tam strávili nejaké tie týždne, presne vieme, do čoho ideme. Alebo si to aspoň myslíme. Spodná časť je teda žula - nepoškvrnená (panenská, akú majú chlapi radi). Strmá skalná stena a nekonečných tisíc metrov lezenia. Kľudne by som vyliezol len túto časť a spokojný sa vrátil domov. Problém je však ďalej. Z ľadového sedla, plného trhlín, serakov a kadečoho sa treba dostať pod ľadovo-mixovú stenu. Výška je tu 5.500m a lezenie končí v 6.500m n.m! Ďalších tisíc metrov lezenia v panenskej severnej stene so záverečným previsnutým prevejom. Z B.C. je táto línia nádherná a logická, no tiež náročná a zložitá. Nájsť cestu v prvej skalnej časti a vytrepať tam komplet vybavenie do ľadu, stan, jedlo, výškové topánky, štvoro zbraní, ... Už teraz sa mi vidí, že to bude riadna drina. Hrabať sa v snehu, spať v závesnej sieti a visieť na ľadových skrutkách, vyriešiť posledné metre preveju, vystúpiť na východný vrchol, urobiť traverz vrcholového hrebeňa, zostúpiť do sedla a vyliezť na panenský západný vrchol skupiny Uli Biaho. Na jeden záťah, alpským štýlom. Koľko to môže trvať? Desať dní?
V stenách Uli Biaho pôsobilo doteraz len málo lezcov. V roku 1979 John Roskelly, Kim Schmitz, Bill Forrest a Ron Kauk vyliezli vo východnej stene prvovýstup alpským štýlom VII 5.8, A4, 1.100m, za neuveriteľných jedenásť dní. Spali v závesných posteliach a dohromady vyliezli 34 dĺžok. Po prvý krát sa tu použil siedmy stupeň bigwallovej stupnice. O pár rokov neskôr, v roku 1988, Taliani Maurizio Giordani, Rosanna Manfrini, Maurizio Venzo a Kurt Walde vyliezli za štyri dni prvovýstup po južnej hrane 5.10+, A3, 800m. O rok neskôr túto cestu zopakovali lezci z Nového Zélandu - Guy Cotter, Paul Rogers a Nick Craddock. Dobrý pokus tu dali v roku 1974 aj Francúzi Pierre Beghin, J. Frahel, D. Marquis. Liezli severovýchodnú hranu a skončili pre zlé počasie 100 metrov pod vrcholom. A minulý rok to boli opäť mladí lezci zo Zélandu a Kanady, ktorí nám blikali z nástupového žľabu spod steny. Dobrý pokus.
V druhom odstavci som písal v množnom čísle “... najväčšími stenami...”, keďže verím, že počasie bude konečne raz dobré. Raz predsa musí byť. Cítim to! V pláne máme totiž aj severnú stenu Cat´s Ears Spire. Panenskú stenu, panenský severný vrchol v 5.500m. Mixové lezenie do tisíc metrov. Myslím, že by to mohla byť dobrá túra na aklimatizáciu pred naším hlavným cieľom na Uli Biaho. A nakoniec, ako bonbónik, severná stena Shipton Spire, 6.000m. Na tomto vrchole sme pred troma rokmi nechali vlajku JAMES-u. Bolo by fajn ju opäť doniesť domov.
|
|
